Ochrana zdravia zamestnancov pred vibráciami

Povinnosti zamestnávateľov na ochranu zdravia zamestnancov pred vibráciami sú ustanovené v § 33 zákona č. 355/2007 Z.z. [1] Jednou z povinností je, že zamestnávatelia, ktorí používajú alebo prevádzkujú zariadenia, ktoré sú zdrojom mechanického kmitania, sú povinní v súlade s nariadením vlády SR č. 416/2006 Z.z. [2] zabezpečiť technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru expozíciu zamestnancov vibráciám a zabezpečia ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov.

V nariadení vlády SR č. 416/2005 Z.z. sú ustanovené požiadavky na zaistenie ochrany zdravia a bezpečnosti zamestnancov pred pôsobením vibrácií a otrasov a na predchádzanie rizikám. V prílohe č. 2 k tomuto nariadeniu vlády SR sú ustanovené určujúce veličiny expozície vibráciám podľa druhu prenosu a ich akčné a limitné hodnoty. Akčné hodnoty určujúcej veličiny expozície vibráciám sú hodnoty, pri ktorých pravdepodobne vzniká riziko pre zdravie a bezpečnosť v dôsledku pôsobenia vibrácií a pri prekročení ktorých sa musia vykonávať opatrenia na zníženie expozície. Limitné hodnoty určujúcej veličiny expozície vibráciám sú hodnoty, ktoré nemôžu byť u zamestnanca počas pracovnej zmeny prekročené.

V prípade, že expozícia zamestnancov za 8-hodinovú pracovnú zmenu prekročí akčné hodnoty určujúcich veličín expozície, práce zamestnancov (podľa profesie) sa v znení vyhlášky MZ SR č. 448/2007 Z.z. [3] zaraďujú do štyroch kategórií prác (1., 2., 3. a 4. kategória). Práce zaradené do 3. a 4. kategórie sa považujú za rizikové práce.

Pri posudzovaní zdravotných vplyvov vibrácií prenášaných na človeka sa vychádza z toho, že ľudské telo tvorí z fyzikálneho a biologického hľadiska systém komplexnej podstaty. Z fyzikálneho hľadiska ho považujeme za mechanický systém, ktorý obsahuje určitý počet lineárnych a nelineárnych prvkov, pričom mechanické vlastnosti sú u jednotlivých osôb značne rozdielne. Z biologického hľadiska, ak sa zohľadnia aj psychologické účinky, je posudzovanie zdravotných účinkov vibrácií komplikované.

Z fyzikálneho hľadiska sa mechanický systém pri nízkych frekvenciách a pri relatívne nízkej veľkosti vibrácií dá nahradiť lineárnym parametrickým systémom znázorneným na obr. 1. [4]

Najdôležitejšou časťou tohto systému je systém "hrudno-brušný" z dôvodu výrazného rezonančného efektu v oblasti 3 až 8 Hz. Ďalší rezonančný efekt sa vyskytuje v oblasti 50 až 60 Hz a predstavuje systém "hlava - krk - horná časť trupu". V oblasti 20 až 30 Hz sú vibrácie pociťované ako podnet, ktorý spôsobuje rezonanciu jednotlivých častí hlavy (očné buľvy, dolná čeľusť). Systém "ruka - rameno" je z hľadiska účinkov vibrácií odlišný od vibrácií prenášaných na celé telo (celkových vibrácií) z dôvodu lokálneho poškodenia vplyvom nadmerných vibrácií a dlhodobým trvaním expozície.

Pri prenose vibrácií na systém "ruka - rameno" (ďalej len "prenos na ruky") vzniká riziko poškodenia cievnych, periférnych nervov, kĺbov a kostí. Vznikajú bolesti svalov, brnenie v prstoch, zhoršenie citlivosti a obratnosti v prstoch, záchvaty bielych prstov a modrých prstov v chladnom počasí. Zamestnanci, ktorí sú pravidelne vystavení nadmerným vibráciám prenášaných na ruky, môžu trpieť cievnymi poruchami (blednutie prstov), neurologickými poruchami (pociťovať mravčenie a znecitlivenie vo svojich prstoch), poruchami svalov a kostí a zvýšením rizika syndrómu karpálneho tunela. Podrobný opis zdravotných účinkov vibrácií prenášaných na ruky je v prílohe B normy STN EN ISO 5349-1:2003. [5]

Pri prenose vibrácií na celé telo vzniká riziko ohrozenia zdravia pri práci v dôsledku kývavých pohybov hlavy a vnútorných orgánov tela alebo v dôsledku rezonancie týchto orgánov, čo spôsobuje nevoľnosť, nepríjemné pocity a metabolické poruchy. Dlhodobá expozícia vibráciám prenášaných na celé telo, najmä v spojení s vynútenou polohou, sa môže prejaviť poškodením chrbtice. Podrobný opis zdravotných účinkov vibrácií prenášaných na celé telo je v prílohe B a C normy STN ISO 2631-1:1999. [6]

Zo stručného rozboru zdravotných účinkov vibrácií a "citlivosti" rôznych častí ľudského tela na vonkajšie vibrácie vyplýva, že odpoveď ľudského organizmu závisí predovšetkým od miesta a smeru pôsobenia, od veľkosti a frekvenčného spektra vibrácií, od polohy tela a od trvania expozície pri práci.

Pri prenose vibrácií na človeka sa rozlišujú tri základné typy prenosu: