Priemerná mesačná mzda za rok 2022 a jej dopad na mzdové veličiny

Pod pojmom všeobecný vymeriavací základ sa rozumie 12-násobok priemernej mesačnej mzdy; mení sa každý rok a vypočíta sa ako súčin hodnoty priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve a čísla 12. Keďže priemerná mesačná mzda v hospodárstve za rok 2022 sa oproti minulému roku zvýšila zo sumy 1 211 € na sumu 1 304 €, všeobecný vymeriavací základ je za rok 2022 je vo výške:

1 304 € x 12 mesiacov = 15 648 €

Od výšky všeobecného vymeriavacieho základu je odvodený maximálny vymeriavací základ pre odvod poistného na sociálne poistenie a pre odvod poistného na verejné zdravotné poistenie, ak ide o odvod poistného dividend vyplatených zo zisku dosiahnutého za účtovné obdobie rokov 2011 až 2016. Prostredníctvom všeobecného vymeriavacieho základu sa určuje aj vymeriavací základ poistencov štátu. V roku 2024 bude štát platiť za svojich poistencov poistné na dôchodkové poistenie z vymeriavacieho základu, ktorý je určený ako 60 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov (ide o vymeriavací základ vo výške 782,40 €). Poistné na zdravotné poistenie bude platiť štát za svojich poistencov z ročného vymeriavacieho základu, ktorý je určený ako 12-násobok priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov, t. j. v roku 2024 pôjde o vymeriavací základ vo výške 15 648 €.

Minimálna mzda pre rok 2024

Stanovenie výšky minimálnej mzdy je primárne založené na dohode sociálnych partnerov, teda na zástupcoch zamestnancov a na zástupcoch zamestnávateľov. Ak sa však sociálni partneri na výške minimálnej mzdy nedohodnú, minimálna mzda sa určí podľa vzorca definovaného v zákone č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov; tento mechanizmus je upravený zákonom od roku 2021.

Suma minimálnej mzdy sa podľa § 2 ods. 1 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov určuje vždy na obdobie od 1. januára do 31. decembra. Podľa ust. § 8 novely č. 294/2020 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde sa mesačná minimálna mzda určí ako 57 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zverejnenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy (ďalej len „priemerná mesačná mzda“).  Ak teda k spoločnej dohode sociálni partneri nedospejú, uplatní sa pri výpočte minimálnej mzdy zákonný mechanizmus a pre určenie výšky minimálnej mzdy pre rok 2024 sa použije priemerná mesačná mzda za rok 2022, ktorá je vo výške 1 304 €. Pre rok 2024 je minimálna mzda vypočítaná v nasledujúcej výške:

• 744 € v prípade zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou [57 % z 1 304  € = 743,28 po zaokrúhlení na celé euro nahor 744 €],
• 4,276 € za každú hodinu odpracovanú zamestnancom, ktorého ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín [1/174 z 744 = 4,2758 po zaokrúhlení na tri desatinné miesta 4,276 €]; suma hodinovej minimálnej mzdy predstavuje naďalej 1/174 zo sumy mesačnej minimálnej mzdy a zaokrúhľuje sa na tri desatinné miesta; v tejto výške sa minimálna mzda uplatní aj pre osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť v právnom vzťahu dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Sumu mesačnej minimálnej mzdy a sumu minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom na príslušný kalendárny rok oznámi Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v Zbierke zákonov najneskôr 1. novembra kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy.

Ak je ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca nižší ako 40 hodín, suma minimálnej mzdy vyjadrená v eurách za hodinu sa úmerne zvýši. Takto určená suma minimálnej hodinovej mzdy sa zaokrúhli na tri desatinné miesta.

Upozornenie: Minimálne mzdové nároky sa neuplatňujú u zamestnancov, ktorí pracujú u zamestnávateľa na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Uvedené znamená, že tzv. „dohodári“ majú nárok na minimálnu mzdu, avšak nemajú nárok na minimálnu mzdu podľa príslušných stupňov náročnosti práce (platí pre nich teda len minimálna mzda prvého stupňa náročnosti práce).

Príklad: Ako sa určí suma minimálneho hodinového mzdového nároku pre 2. stupeň náročnosti práce na rok 2024 pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 37,5 hodín?

Pri ustanovení týždenného pracovného času na menej ako 40 hodín, t. j. na 37,5 hodín, sa suma minimálneho hodinového mzdového nároku pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín pre 2. stupeň náročnosti práce úmerne zvýši a to nasledovne: 4,943 € x (40 : 37,5) = 5,273 €.

Minimálny plat starostu a hlavného kontrolóra v roku 2023

Výška priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve, vyčíslená na základe údajov Štatistického úradu SR za predchádzajúci kalendárny rok má priamy dopad aj na odmeňovanie „vo verejnom sektore“; konkrétne ide o odmeňovanie starostov a hlavných kontrolórov, ktorých plat závisí od výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR.  

Ak dôjde k nárastu priemernej mesačnej mzdy, je automaticky upravovaná aj výška ich platu. Tento zákonný mechanizmus určovania platov zabezpečuje ich každoročnú valorizáciu. Nakoľko priemernú mesačnú mzdu v národnom hospodárstve a počet obyvateľov za predchádzajúci kalendárny rok zverejňuje Štatistický úrad SR obvykle až v priebehu mesiaca marec príslušného roka, po jej zverejnení je potrebné platy spätne prepočítať a to od začiatku kalendárneho roka. V prípade, že by plat starostu, plat hlavného kontrolóra klesol pod zákonom stanovenú minimálnu sumu, výšku platu za mesiace január až marec príslušného kalendárneho roka je potrebné spätne dorovnať.

Starostovi obce patrí za výkon jeho funkcie mesačný plat, ktorého minimálna výška je ustanovená zákonom (tzv. základný mesačný plat starostu). Plat patrí starostovi odo dňa zloženia predpísaného sľubu. Výška platu starostu sa odvodzuje od výšky priemernej mesačnej mzdy za predchádzajúci kalendárny roka od počtu obyvateľov obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov: „Starostovi patrí plat, ktorý je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu SR za predchádzajúci kalendárny rok a násobku podľa § 4 ods. 1 alebo násobku podľa § 4 ods. 6. Ak starostovi patrí aj plat poslanca Národnej rady SR, počas poberania platu poslanca Národnej rady SR patrí starostovi plat najviac v sume minimálnej mzdy.“

Starostovia sa na účely určenia platu zaraďujú podľa počtu obyvateľov do deviatich platových skupín. Starostovi patrí plat, ktorý je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca za predchádzajúci kalendárny rok a zákonom určeného násobku, ktorého rozpätie je dané na základe počtu obyvateľov obce, ktorí majú na území obce trvalý pobyt. Z uvedeného vyplýva, že čím má obec vyšší počet obyvateľov, starosta obce má nárok na vyšší zákonný mesačný plat.  Počtom obyvateľov obce sa rozumie počet o