Pracovný pomer

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) zakotvuje, že skúšobnú dobu možno dohodnúť. V čom spočíva význam skúšobnej doby, a aké právne dôsledky spôsobuje neplatné dohodnutie skúšobnej doby?

Od 1. augusta 2026 budú zamestnávatelia povinní podávať žiadosti o formulár PD A1 výhradne elektronicky. Táto povinnosť sa týka vysielania zamestnancov do zahraničia aj situácií, keď pracujú súbežne vo viacerých členských štátoch.

Chcem sa spýtať, či pani učiteľke v MŠ bez právnej subjektivity poverenej riadením patria všetky príplatky tak ako riaditeľke? Ak učiteľka nastúpi od 1.9., kedy jej možno priznať príplatok za hodnotenie? 

Zárobková činnosť, ktorú zamestnanec vykonáva popri pracovnom pomere, môže mať konkurenčnú povahu voči zamestnávateľovi. Kľúčový je § 83 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „ZP“), podľa ktorého zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, len s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom.

Lehota na podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru predstavuje jeden z najzásadnejších limitov pracovnoprávnej ochrany zamestnanca. Hoci pracovné právo tradične vychádza z potreby ochrany slabšej strany, v tomto konkrétnom prípade zákonodarca vedome uprednostnil princíp právnej istoty a stability právnych vzťahov. Z praktického hľadiska ide o situáciu, keď aj zjavne nezákonné skončenie pracovného pomeru môže byť „legalizované“ len preto, že zamestnanec nevyužil zákonom ustanovený časový rámec na uplatnenie svojich práv. Lehota tak neplní len funkciu procesného obmedzenia, ale má zásadný hmotnoprávny dopad na existenciu samotného nároku.

Ponuková povinnosť predstavuje jednu z hmotnoprávnych podmienok platnosti výpovede danej zamestnávateľom. V praxi ide o povinnosť, ktorej nesplnenie alebo nesprávne splnenie môže mať za následok neplatnosť skončenia pracovného pomeru, čo je pre zamestnávateľa nielen procesne nákladné, ale aj reputačne nevýhodné. Napriek tomu, že ide o tradičný inštitút pracovného práva s dlhoročnou históriou, ktorá siaha až do prvého Zákonníka práce z roku 1965, zostáva jeho aplikácia problematická. Relatívne stručná právna úprava vyvoláva neistotu v tom, či zamestnávatelia postupujú v súlade so zákonom, a najmä s rozhodovacou činnosťou súdnych autorít, ktorá niekedy vytvára nové právo nad rámec zákona.

Pracovný pomer sa zakladá pracovnou zmluvou, ktorá musí spĺňať formálne aspekty, a obsahovať obligatórne obsahové súčasti. Popri podstatných náležitostiach možno rozlišovať aj ďalší obsah pracovnej zmluvy. Preradenie zamestnanca môže znamenať zmenu druhu vykonávanej práce, a v takomto prípade musí dôjsť aj k zmene pracovnej zmluvy. Pracovná zmluva taktiež musí rešpektovať špecifické pracovné podmienky určitých kategórií zamestnancov, akými sú napríklad tehotné ženy, matky do konca deviateho miesiaca po pôrode alebo osamelí zamestnanci. Pracovný pomer môže vzniknúť aj voľbou alebo vymenovaním.

Chcem sa opýtať na aplikáciu Zákonníka práce § 28,§ 29, a to v takom prípade, ak mesto je zriaďovateľom základnej školy a časť žiakov a zamestnancov prejde na iného zriaďovateľa /cirkevného/ z dôvodu odstránenia dvojzmennej prevádzky, či tieto ustanovenia platia a je ich možné použiť v tomto prípade. Doplnenie otázky:  Mesto je zriaďovateľom základnej školy /rómska/, kde je dvojzmenná prevádzka a cirkevný zriaďovateľ stavia novú základnú školu, kde má prejsť časť žiakov a učiteľov, aby sa odstránila dvojzmenná prevádzka.  Je to v podstate iba ústna dohoda medzi Mestom a cirkevným zriaďovateľom.  Neruší sa základná škola, kde je zriaďovateľom mesto, iba časť žiakov a učiteľov má prejsť pod cirkevnú základnú školu.  

Zamestnanec odpracoval 25 rokov, je však už v dôchodkovom veku, momentálne má 68 rokov. Vlani dostal porážku, momentálne je PN. Ak po roku PN by chcel nastúpiť do práce, avšak jeho zdravotný stav nebude vhodný na pozíciu skladníka (vykonával pred porážkou) môžem mu dať výpoveď, alebo rozviazať pracovný pomer s dohodou ? Aká bude výška odstupného a odchodného v prípade výpovede a v prípade dohody?

Preradenie zamestnanca predstavuje zmenu vykonávanej závislej práce. Pokiaľ stav pracoviska neumožňuje bezpečný výkon práce, zamestnávateľ preradí zamestnanca na výkon inej práce. Právna úprava pritom taxatívne ustanovuje prípady, keď zamestnávateľ musí zamestnanca preradiť. Preradenie zamestnanca je možné aj v prípade mimoriadnej udalosti, ktorá nastala na pracovisku. Právna úprava taktiež rieši prípady, keď je preradenie zamestnanca spojené aj so zmenou pracovnej zmluvy v danom prípade.

Pracovný čas je jedným z kľúčových nástrojov, ktorými zamestnávateľ organizuje svoju činnosť. Možnosť rozvrhnúť pracovné zmeny, zaviesť pružný pracovný čas, využiť nadčasy alebo pracovnú pohotovosť je v dnešnej ekonomike takmer nevyhnutné. Na druhej strane však práve pracovný čas výrazne zasahuje do života zamestnanca. Dĺžka práce, nočné zmeny, práca cez víkend a nedostatok odpočinku majú priamy dosah na zdravie, rodinný život a celkovú kvalitu života.

Digitalizácia a efektívnejšie kontroly Vaše účtovníctvo môže prezradiť viac, než si myslíte. V roku 2026 sa kontroly zamerajú najmä na odhaľovanie švarcsystému a fiktívnych živnostníkov – teda zastieranie závislej práce. Ako spolupracujú Inšpektorát práce a Finančná správa Digitalizácia štátu nie je len o slovensko.sk, ale aj o efektívnejších kontrolách.

Vznik záložného práva predstavuje zabezpečovací právny inštitút v pracovnom práve. Zriadiť záložné právo možno len na nehnuteľnosť, ktorá je vo vlastníctve zamestnanca. Takéto záložné právo možno zriadiť len písomnou zmluvou. Zriadením záložného práva možno zabezpečiť právo zamestnávateľa na náhradu škody, ktorú mu zamestnanec spôsobil úmyselne. Pre zriadenie záložného práva je potrebné primerane použiť aj súvisiacu občianskoprávnu úpravu.

V praxi sa pracovný poriadok, etický kódex, smernica o BOZP, pravidlá používania informačných technológií (ďalej len „IT“) alebo interné procesy často vnímajú ako administratíva. Problém sa ukáže až vtedy, keď zamestnávateľ potrebuje obhájiť konkrétny zásah voči zamestnancovi, typicky „vytýkací list“, krátenie variabilnej zložky, preradenie, alebo skončenie pracovného pomeru pre porušenie pracovnej disciplíny.

V obchodnej realite sa veci pomenúvajú jednoducho – predávame divíziu, vyčleňujeme tím do novej spoločnosti, outsourcujeme procesy do dodávateľa, robíme shared services v rámci skupiny. Pracovné právo však nepoužíva termíny „divízia“ či „outsourcing“ ako rozhodujúce kritérium. Kľúčové je, či sa v skutočnosti presúva určitý funkčný celok alebo činnosť, ktorá sa dá vnímať ako „hospodárska jednotka“ (aj keď sa tak explicitne v zmluvách nevolá), a či nový subjekt reálne nadväzuje na výkon tej istej úlohy.

Prvá zamestnankyňa prevzala dieťa do starostlivosti na základe uznesenia súdu o neodkladnom opatrení (dieťa sa narodilo dňa 9. 3. 2025). Uznesenie súdu bolo vydané 27. 6. 2025, právoplatnosť nadobudlo dňa 19. 7. 2025 a vykonateľnosť dňa 27. 6. 2025. Doložka právoplatnosti a vykonateľnosti bola vyhotovená 30. 7. 2025. Zamestnankyňa v období od 11. 8. 2025 do 22. 2. 2026 čerpala materskú dovolenku. Následne od 23. 2. 2026 čerpá rodičovskú dovolenku. Druhá zamestnankyňa prevzala trojročné dieťa do starostlivosti na základe uznesenia súdu o neodkladnom opatrení (dieťa sa narodilo dňa 26. 1. 2023). Uznesenie súdu bolo vydané 18. 2. 2026, právoplatnosť nadobudlo dňa 17. 3. 2026 a vykonateľnosť 18 .2. 2026. Doložka právoplatnosti a vykonateľnosti bola vyhotovená 20. 3. 2026. Zamestnankyňa nemá nárok na materskú dovolenku, pretože dieťa 26. 1. 2026 dovŕšilo tri roky. Od 1. 3. 2026 čerpá rodičovskú dovolenku. Do akého dátumu (vrátane, t. j. posledný deň čerpania rodičovskej dovolenky) majú nárok na rodičovskú dovolenku prvá zamestnankyňa a druhá zamestnankyňa?

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú legitímnou súčasťou pracovného práva. Problém nevzniká z toho, že dohoda existuje, ale z toho, že sa používa na výkon práce, ktorá má povahu závislej práce v takom rozsahu a režime, že materiálne kopíruje pracovný pomer. Vtedy dohoda prestáva byť flexibilným nástrojom a stáva sa rizikom – niekedy rizikom finančným (nároky), niekedy sankčným, a často reputačným.

Ako je to s príplatkom za prácu vo sviatok, ak má zamestnanec trvalý pracovný pomer podľa § 52 Zákonníka práce - domácka práca. Pracovný čas si zamestnanec rozvrhuje sám v rámci celého týždňa. Presne 8. máj 2026 je pracovný deň a sviatok - patrí zamestnancovi za tento deň príplatok za prácu za sviatok?

Prinášame stručný prehľad kľúčových pravidiel a zmien v oblasti pracovného práva a zamestnávania na Slovensku, ktoré vychádzajú zo Zákonníka práce a sú aktuálne pre rok 2026.

Na školení o RZD bolo povedané, že každý zamestnanec, ktorý si uplatňuje daňový bonus na dieťa, bude mať v ročnom zúčtovaní zakliknuté v hornej časti, že príjem zdaniteľných príjmov zamestnanca zo zdrojov na území SR....je 90 % a viac. Správne som to pochopila? Program mi to tým pádom ťahá aj do Hlásenia o vyúčtovaní dane - v riadku 1 doplňujúci údaj dáva pri týchto zamestnancoch X. Je to správne?