Pracovný pomer

Jednou z najdiskutovanejších pracovnoprávnych tém tohto roka je nepochybne rovnaké odmeňovanie mužov a žien a s tým súvisiaci zákon č. 76/2026 Z.z. o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o rovnakom odmeňovaní"), ktorý nadobudol účinnosť od 7. júna 2026. Predmetný zákon je novým právnym nástrojom, ktorý posilňuje uplatňovanie zásady rovnakej odmeny.  

Podľa § 83a ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „ZP“) sa zamestnávateľ a zamestnanec môžu v pracovnej zmluve dohodnúť, že zamestnanec po skončení pracovného pomeru nebude po určitú dobu, najdlhšie jeden rok, vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter.

Aké má obec povinnosti (MŠ bez právnej subjektivity), ak pedagogické pracovníčky absolvujú vzdelávanie? V akom čase (počas alebo mimo pracovnej doby) by ho mali absolvovať? Sme povinní im platiť za čas, kedy absolvujú toto vzdelávaniem, prácu nadčas, ak ho absolvujú mimo pracovnej doby? Ide o inovačné vzdelávania a funkčné vzdelávanie základný program.

Obraciame sa na Vás so žiadosťou o právne stanovisko k niekoľkým otázkam súvisiacim s rekondičnými pobytmi zamestnancov podľa platných právnych predpisov Slovenskej republiky. Neúčasť na rekondičnom pobyte - Je možné odmietnutie účasti na rekondičnom pobyte zo strany zamestnanca, prípadne jeho svojvoľné prerušenie bez vážneho a preukázaného dôvodu, považovať za porušenie pracovnej disciplíny? Ak áno, za akých podmienok by mohlo ísť o závažné porušenie pracovnej disciplíny a aké pracovnoprávne dôsledky môže takéto konanie mať? Úraz počas rekondičného pobytu - Ako je potrebné posudzovať úraz zamestnanca počas rekondičného pobytu zabezpečeného zamestnávateľom? Konkrétne nás zaujíma: - či úraz vzniknutý počas rehabilitačných, liečebných alebo iných aktivít, ktoré sú súčasťou programu rekondičného pobytu, možno považovať za pracovný úraz, - či možno za pracovný úraz považovať aj úraz, ktorý sa zamestnancovi stane mimo organizovaného programu rekondičného pobytu, napríklad počas osobného voľna alebo pri aktivitách, ktoré nie sú súčasťou jeho programu (napr. večerné posedenie s kolegami v areáli zariadenia). Zodpovednosť za škodu spôsobenú zamestnancom - V prípade, že zamestnanec počas rekondičného pobytu spôsobí škodu na majetku ubytovacieho alebo rekondičného zariadenia a prevádzkovateľ si bude uplatňovať náhradu škody voči zamestnávateľovi, prosíme o stanovisko: - či je zamestnávateľ oprávnený následne požadovať náhradu takto vzniknutej škody od zamestnanca, za akých podmienok a v akom rozsahu je možné takýto nárok voči zamestnancovi uplatniť, - či si môže prevádzkovateľ zariadenia uplatňovať náhradu škody priamo voči zamestnancovi ako fyzickej osobe, a to aj napriek tomu, že sa rekondičného pobytu zúčastňuje na základe vyslania zamestnávateľom.

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (v z. n. p.) v § 63 ods. 2 zakotvuje, že: „Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď...

Súťažné právo sa donedávna sústreďovalo najmä na trhy výstupov, teda na tovary a služby, ktoré firmy predávajú spotrebiteľom. Rovnako dôležitý, no dlho opomínaný, je však aj trh vstupov, medzi ktoré...

Sociálna poisťovňa informuje zamestnávateľov, že povinnosť podávať žiadosti o formulár PD A1 pri vysielaní zamestnancov do zahraničia a pri súbežnom výkone práce v dvoch alebo viacerých členských štátoch EÚ začne platiť až od 1. septembra 2026. Pôvodne plánovaný termín 1. august 2026 bol na základe legislatívnej zmeny posunutý o jeden mesiac.

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) zakotvuje, že skúšobnú dobu možno dohodnúť. V čom spočíva význam skúšobnej doby, a aké právne dôsledky spôsobuje neplatné dohodnutie skúšobnej doby?

Od 1. augusta 2026 budú zamestnávatelia povinní podávať žiadosti o formulár PD A1 výhradne elektronicky. Táto povinnosť sa týka vysielania zamestnancov do zahraničia aj situácií, keď pracujú súbežne vo viacerých členských štátoch.

Chcem sa spýtať, či pani učiteľke v MŠ bez právnej subjektivity poverenej riadením patria všetky príplatky tak ako riaditeľke? Ak učiteľka nastúpi od 1.9., kedy jej možno priznať príplatok za hodnotenie? 

Zárobková činnosť, ktorú zamestnanec vykonáva popri pracovnom pomere, môže mať konkurenčnú povahu voči zamestnávateľovi. Kľúčový je § 83 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „ZP“), podľa ktorého zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, len s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom.

Lehota na podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru predstavuje jeden z najzásadnejších limitov pracovnoprávnej ochrany zamestnanca. Hoci pracovné právo tradične vychádza z potreby ochrany slabšej strany, v tomto konkrétnom prípade zákonodarca vedome uprednostnil princíp právnej istoty a stability právnych vzťahov. Z praktického hľadiska ide o situáciu, keď aj zjavne nezákonné skončenie pracovného pomeru môže byť „legalizované“ len preto, že zamestnanec nevyužil zákonom ustanovený časový rámec na uplatnenie svojich práv. Lehota tak neplní len funkciu procesného obmedzenia, ale má zásadný hmotnoprávny dopad na existenciu samotného nároku.

Ponuková povinnosť predstavuje jednu z hmotnoprávnych podmienok platnosti výpovede danej zamestnávateľom. V praxi ide o povinnosť, ktorej nesplnenie alebo nesprávne splnenie môže mať za následok neplatnosť skončenia pracovného pomeru, čo je pre zamestnávateľa nielen procesne nákladné, ale aj reputačne nevýhodné. Napriek tomu, že ide o tradičný inštitút pracovného práva s dlhoročnou históriou, ktorá siaha až do prvého Zákonníka práce z roku 1965, zostáva jeho aplikácia problematická. Relatívne stručná právna úprava vyvoláva neistotu v tom, či zamestnávatelia postupujú v súlade so zákonom, a najmä s rozhodovacou činnosťou súdnych autorít, ktorá niekedy vytvára nové právo nad rámec zákona.

Pracovný pomer sa zakladá pracovnou zmluvou, ktorá musí spĺňať formálne aspekty, a obsahovať obligatórne obsahové súčasti. Popri podstatných náležitostiach možno rozlišovať aj ďalší obsah pracovnej zmluvy. Preradenie zamestnanca môže znamenať zmenu druhu vykonávanej práce, a v takomto prípade musí dôjsť aj k zmene pracovnej zmluvy. Pracovná zmluva taktiež musí rešpektovať špecifické pracovné podmienky určitých kategórií zamestnancov, akými sú napríklad tehotné ženy, matky do konca deviateho miesiaca po pôrode alebo osamelí zamestnanci. Pracovný pomer môže vzniknúť aj voľbou alebo vymenovaním.

Chcem sa opýtať na aplikáciu Zákonníka práce § 28,§ 29, a to v takom prípade, ak mesto je zriaďovateľom základnej školy a časť žiakov a zamestnancov prejde na iného zriaďovateľa /cirkevného/ z dôvodu odstránenia dvojzmennej prevádzky, či tieto ustanovenia platia a je ich možné použiť v tomto prípade. Doplnenie otázky:  Mesto je zriaďovateľom základnej školy /rómska/, kde je dvojzmenná prevádzka a cirkevný zriaďovateľ stavia novú základnú školu, kde má prejsť časť žiakov a učiteľov, aby sa odstránila dvojzmenná prevádzka.  Je to v podstate iba ústna dohoda medzi Mestom a cirkevným zriaďovateľom.  Neruší sa základná škola, kde je zriaďovateľom mesto, iba časť žiakov a učiteľov má prejsť pod cirkevnú základnú školu.  

Zamestnanec odpracoval 25 rokov, je však už v dôchodkovom veku, momentálne má 68 rokov. Vlani dostal porážku, momentálne je PN. Ak po roku PN by chcel nastúpiť do práce, avšak jeho zdravotný stav nebude vhodný na pozíciu skladníka (vykonával pred porážkou) môžem mu dať výpoveď, alebo rozviazať pracovný pomer s dohodou ? Aká bude výška odstupného a odchodného v prípade výpovede a v prípade dohody?

Preradenie zamestnanca predstavuje zmenu vykonávanej závislej práce. Pokiaľ stav pracoviska neumožňuje bezpečný výkon práce, zamestnávateľ preradí zamestnanca na výkon inej práce. Právna úprava pritom taxatívne ustanovuje prípady, keď zamestnávateľ musí zamestnanca preradiť. Preradenie zamestnanca je možné aj v prípade mimoriadnej udalosti, ktorá nastala na pracovisku. Právna úprava taktiež rieši prípady, keď je preradenie zamestnanca spojené aj so zmenou pracovnej zmluvy v danom prípade.

Pracovný čas je jedným z kľúčových nástrojov, ktorými zamestnávateľ organizuje svoju činnosť. Možnosť rozvrhnúť pracovné zmeny, zaviesť pružný pracovný čas, využiť nadčasy alebo pracovnú pohotovosť je v dnešnej ekonomike takmer nevyhnutné. Na druhej strane však práve pracovný čas výrazne zasahuje do života zamestnanca. Dĺžka práce, nočné zmeny, práca cez víkend a nedostatok odpočinku majú priamy dosah na zdravie, rodinný život a celkovú kvalitu života.

Digitalizácia a efektívnejšie kontroly Vaše účtovníctvo môže prezradiť viac, než si myslíte. V roku 2026 sa kontroly zamerajú najmä na odhaľovanie švarcsystému a fiktívnych živnostníkov – teda zastieranie závislej práce. Ako spolupracujú Inšpektorát práce a Finančná správa Digitalizácia štátu nie je len o slovensko.sk, ale aj o efektívnejších kontrolách.

Vznik záložného práva predstavuje zabezpečovací právny inštitút v pracovnom práve. Zriadiť záložné právo možno len na nehnuteľnosť, ktorá je vo vlastníctve zamestnanca. Takéto záložné právo možno zriadiť len písomnou zmluvou. Zriadením záložného práva možno zabezpečiť právo zamestnávateľa na náhradu škody, ktorú mu zamestnanec spôsobil úmyselne. Pre zriadenie záložného práva je potrebné primerane použiť aj súvisiacu občianskoprávnu úpravu.