Uplatňovanie tretinového systému pri výpočte exekučných zrážok

Pri výpočte a realizácii zrážok pri výkone rozhodnutia postupuje zamestnávateľ v súlade so zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. a nariadením vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v z. n. p. (ďalej len „nariadenie vlády“).

Od 1. 1. 2022 je účinný zákon č. 390/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa uvedené nariadenie vlády. Na základe tejto novely došlo k výrazným zmenám pri výpočte zrážok zo mzdy pri nútenom výkone rozhodnutia. Zmenil sa spôsob výpočtu nepostihnuteľnej sumy, ktorá sa nesmie povinnému zraziť z mesačnej mzdy, osobitne pre uspokojenie neprednostných pohľadávok a osobitne pre uspokojenie prednostných pohľadávok. Okrem toho sa zvýšila suma zvyšku čistej mzdy, pri ktorej končí tretinový systém, pričom pri uspokojení neprednostných pohľadávok si zamestnanec môže uplatniť ako vyživovanú osobu aj osobu, v prospech ktorej trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného. 

Zrážky zo mzdy a z iných príjmov na základe núteného výkonu rozhodnutia sa vykonávajú z čistej mzdy povinného. V praxi sa najčastejšie stretávame so zrážkami zo mzdy na uspokojovanie pohľadávok na základe exekúcie zrážkami zo mzdy a z iných príjmov alebo na základe výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy a z iných príjmov nariadeného justičnou pokladnicou.

Zamestnávateľ ako platiteľ mzdy môže vykonávať zrážky zo mzdy len v rozsahu ustanovenom v nariadení vlády, pričom základom pre výpočet zrážok zo mzdy je čistá mzda zamestnanca a uplatnenie tzv. tretinového systému. Tretinový systém sa neuplatňuje len v tom prípade, ak ide o vykonanie núteného výkonu rozhodnutia prikázaním iných peňažných pohľadávok než pohľadávky z účtu v banke (podľa § 105 Exekučného poriadku, § 13zi zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v z. n. p.). V takomto prípade povinný stráca právo na vyplatenie pohľadávky a ak nie je pohľadávka povinného splatná po doručení exekučného príkazu/nariadenia výkonu rozhodnutia, vyplatí ju dlžník povinného (zamestnávateľ) exekútorovi/justičnej pokladnici, len čo sa stane splatnou.

V článku sa budeme venovať výpočtu zrážok zo mzdy a z iných príjmov na základe tretinového systému, pri ktorom možno zrážky zo mzdy vykonávať len v rozsahu ustanovenom v nariadení vlády. Zamestnávateľ postupuje v týchto krokoch:

1. krok – určí výšku čistej mzdy, ktorá sa vypočíta tak, že od hrubej mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol za príslušný kalendárny mesiac, sa odpočítajú zákonom definované zrážky, t. j. hrubá mzda mínus:

• preddavky na zdravotné poistenie,
• poistné na sociálne poistenie (príp. na sociálne zabezpečenie) a na starobné dôchodkové sporenie,
• preddavok na daň alebo daň z príjmov fyzických osôb.

2. krok – určí zvyšok čistej mzdy, a to tak, že od čistej mzdy zamestnanca sa odpočítajú nepostihnuteľné sumy, t. j. čistá mzda mínus:

• nepostihnuteľná suma na povinného (v praxi zaužívaný aj pojem „základná suma“) a
• nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu (na manžela/-ku, deti).

Nepostihnuteľné sumy sú zákonom definované čiastky („základné sumy“), ktoré sa zamestnancovi nesmú zraziť. Rozlišujeme nepostihnuteľnú sumu na povinného a nepostihnuteľnú sumu na vyživovanú osobu. Celková výška nepostihnuteľnej sumy závisí od:

• výšky životného minima, ktorá platí v mesiaci, za ktorý sa zrážky vykonávajú,
• počtu osôb, ktoré povinný vyživuje (deti, manžel/-ka),
• skutočnosti, aký druh pohľadávky je vymáhaný (neprednostná/prednostná pohľadávka, výživné na maloleté dieťa, pokuta za priestupok a pod.),
• skutočnosti, či je povinný poberateľom dôchodkovej dávky (uvedené platí od 1. 11. 2013). 

Spôsob výpočtu nepostihnuteľných súm je ustanovený v nariadení vlády o rozsahu zrážok zo mzdy, podľa ktorého sú nepostihnuteľné sumy uplatňované v nasledujúcej výške: