Posudzovanie a riadenie zdravotného rizika v dôsledku záťaže teplom z technologických zariadení
Tepelná záťaž organizmu vzniká v dôsledku energetického výdaja organizmu súvisiaceho s charakterom pracovnej činnosti zamestnancov a tepelným stavom prostredia, ktorý ovplyvňuje odvod tepla z tela do okolitého prostredia. Tepelný stav vnútorného prostredia (na pracovisku, v miestach obsluhy) charakterizujú tieto priamo merateľné faktory tepelno-vlhostnej mikroklímy: teplota vzduchu (ta), výsledná teplota guľového teplomeru (tg), stereoteplota (tst), relatívna vlhkosť vzduchu (rh) a rýchlosť prúdenia vzduchu (va).
Pod pojmom záťaž teplom sa rozumie tepelná záťaž zamestnanca, ku ktorej dochádza pri prekročení maximálnej operatívnej teploty pre daný druh práce. Prekročenie maximálnej hodnoty prípustnej operatívnej teploty upozorňuje na pravdepodobnosť zvýšenej záťaže zamestnancov teplom a na potrebu prijať preventívne a ochranné opatrenia vrátane posúdenia primeranosti tejto záťaže vo vzťahu k individuálnej spôsobilosti zamestnancov.
Ak v dôsledku sálavého tepla z technologických zariadení dochádza k prekročeniu maximálnej hodnoty prípustnej operatívnej teploty pre stanovenú triedu prác, ochrana zdravia zamestnancov sa zabezpečí dodržiavaním stanoveného dlhodobo únosného času práce (tsh) a krátkodobo únosný čas práce (tmax) vrátane zabezpečenia pitného režimu.
Reakcia ľudského organizmu na teplé prostredie
Na teplé prostredie alebo stúpajúcu produkciu metabolického tepla, telo človeka odpovedá rozšírením podkožných ciev (vazodilatácia), čím sa zvyšuje zásoba podkožnej krvi [3]. Tým nastáva zvýšenie teploty pokožky, ktorá zvýši odvod tepla z tela. Ak zvýšenie teploty pokožky nemôže obnoviť tepelnú rovnováhu, aktivizujú sa potné žľazy a začne prebiehať ochladzovanie odparovaním. Udržateľná miera odparovania je však 1 liter/ hodinu, pričom pri odparovaní 1 litra potu je z tela odvedené okolo 2,4 MJ tepla.
Ak tieto mechanizmy nemôžu obnoviť tepelnú rovnováhu tela, dochádza k prehrievaniu organizmu - hypertermii. Prvé zdravotné príznaky hypertermie sú: slabosť, bolesť hlavy, nevoľnosť, krátke dýchanie, zrýchlená srdcová frekvencia (až 150/min), apatia a pod. Pri tepelnom šoku teplota tela rýchlo stúpne cez 41 stupňov C, zastaví sa potenie, začne kóma a nastáva smrť. Aj keď je človek v tejto fáze zachránený, tepelný šok môže spôsobiť nenávratné poškodenie mozgu.
Pre zachovanie existencie človeka (predstavuje homoiothermný organizmus) sa musí udržiavať konštantná teplota jadra (vnútorných častí) tela, preto účelom termoregulačného mechanizmu človeka je zmena tepelných tokov medzi ľudským organizmom a okolitým prostredím tak, aby sa dosiahol optimálny tepelný stav človeka.
Termoregulácia človeka sa dosahuje chemicky (zmenou chemickej tvorby tepelných tokov), fyzikálne (zmenou fyzikálnych tokov tepla zásahom do vnútra tela) a mechanicky (regulácia toku tepla zmenou tepelného odporu odevu).
Záťaž teplom zamestnancov pri práci charakterizuje hodnota operatívnej teploty (to) alebo výsledná teplota guľového teplomeru (tg) v spojení so zistenou hodnotou relatívnej vlhkosti vzduchu (rh) a hodnotou rýchlosti prúdenia vzduchu (va).
Význam operatívnej teploty
Operatívna teplota (t o) je základným faktorom (veličinou) tepelno-vlhkostnej mikroklímy na pracovisku, ktorej hodnota sa vypočíta podľa vzťahu: to = A . ta + (1 - A) . tr,m
Kde:
ta - priemerná hodnota teploty vzduchu (teplota suchého teplomera) v stupňoch C za pracovnú zmenu alebo za zvolený časový úsek,
tr,m - hodnota strednej teploty sála