Otázniky pri posudzovaní záťaže teplom v praxi

Na ochranu zdravia zamestnancov pri práci pred záťažou teplom sú v § 37 zákona č. 355/2007 Z.z. [3] ustanovené povinnosti zamestnávateľov, ktoré majú vylúčiť alebo znížiť nepriaznivé účinky faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy (ďalej len „faktory mikroklímy“) na vnútorných pracoviskách z dôvodu tepelnej záťaže z technológie (zdrojov sálavého tepla), ako aj na iných pracoviskách počas dní, keď teplota vonkajšieho vzduchu prekračuje 30 stupňov C.

Podrobnosti o fyziologickej reakcii ľudského organizmu na teplé prostredie a o procese posudzovania tepelnej záťaže zamestnancov pri práci vrátane postupov pri kategorizácii prác pre faktor – záťaž teplom sú uvedené v jednom z predchádzajúcich čísiel časopisu Bezpečnosť práce v praxi. [4].

Cieľom tohto príspevku je poukázať na dôsledky úprav a doplnení vo vyhláške MZ SR č. 99/2016 Z.z. účinných od 1. augusta 2019 (ďalej len „vyhláška“), ktoré súvisia so zaradením pracovných činností zamestnancov do tried prác, a najmä s podmienkou na dodržiavanie dlhodobo únosného času práce (t_sh) a krátkodobo únosného času práce (t_max), až pri pravidelnom prekračovaní maximálnej hodnoty prípustnej operatívnej teploty (t_o,max,p) viac ako 50% dní v roku. Tieto úpravy majú vplyv aj na kategorizáciu prác zamestnancov pre faktor – záťaž teplom.

Podľa § 3 ods. 2 vyhlášky, ak na vnútornom pracovisku (v mieste obsluhy, pracovnej zóne a pod.) nie je možné zabezpečiť optimálne hodnoty faktorov mikroklímy v teplom období roka, zamestnávateľ má zabezpečiť prípustné hodnoty faktorov mikroklímy.

V prípade, že nie je možné dodržať prípustné hodnoty faktorov mikroklímy z dôvodu záťaže teplom z technológie, ako aj na inom pracovisku z dôvodu nevyhovujúceho stavebného riešenia budovy alebo technického zariadenia budovy, zamestnávateľ má zabezpečiť primerané ochranné opatrenia a preventívne opatrenia na zníženie nepriaznivého vplyvu záťaže teplom na zdravie zamestnancov.

K tepelnej záťaži organizmu zamestnanca pri dlhodobej práci na vnútornom pracovisku dochádza pri prekročení maximálnej hodnoty prípustnej operatívnej teploty (to,max,p), stanovenej pre zodpovedajúcu triedu prác 1a, 1b, 1c, 2a a 2b. Únosnosť tepelnej záťaže organizmu zamestnanca charakterizuje dlhodobo únosná záťaž teplom vyjadrená dlhodobo únosným časom práce (t_sh) a krátkodobo únosná záťaž teplom vyjadrená krátkodobo únosným časom práce (). Dlhodobo a krátkodobo únosný čas práce predstavuje limitovaný čas práce zamestnancov v minútach a závisí od:

Na orientačné stanovenie dlhodobo únosného času práce (t_sh) a krátkodobo únosného času práce (t_max) pre 8-hodinovú pracovnú zmenu, sa aplikujú tabuľky č. 1 až č. 15 uvedené v prílohe č. 3 k vyhláške. V záhlaví tabuliek sú preddefinované hodnoty faktorov mikroklímy, tepelného odporu odevu s prihliadnutím na pohlavie a na aklimatizáciu zamestnancov na tepelný stav prostredia.

Ak zistené hodnoty faktorov mikroklímy a tepelného odporu odevu (R_cl) na pracovisku sú odlišné od hodnôt uvedených v tabuľkách č. 1 až č. 15, dlhodobo únosný čas práce (t_sh) a kr