Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Pracovné situácie

Domácka práca a podklad na spracovanie mzdy

Publikované: Autor/i: Mgr. Ladislav Briestenský

Ak má zamestnanec „home ­office”, nie je evidovaný v dochádzke. Na základe akého podkladu sa mu má spracovať mzda? Treba v tomto prípade predkladať výkaz odpracovaných hodín?

V terminológii zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len "Zákonník práce") sú ekvivalentom hovorového výrazu "home office" výrazy "domácka práca" alebo "telepráca". V súvislosti s obmedzeniami, ktoré vznikli v dôsledku pandémie COVID-19, sa tieto formy výkonu práce v domácich podmienkach veľmi podstatne rozšírili.
Kým predtým predstavoval výkon práce v domácich podmienkach skôr výnimku alebo súčasť firemnej kultúry niektorých zamestnávateľov, v priebehu roka 2020 sa tento spôsob výkonu práce rozšíril v podstate všade tam, kde to konkrétne podmienky dovoľovali. Ustanovenia Zákonníka práce, ktoré domácku prácu a teleprácu upravujú, sa tak stali veľmi aktuálnymi.

Zákonník práce – výňatok

§ 52

Na zobrazenie tohto obsahu nemáte dostatočné oprávanenie.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Aktuálne články

Nahrávanie zamestnávateľa bez súhlasu – prípustný dôkaz v súdnom konaní? N

Publikované:

Nahrávanie na pracovisku sa stáva čoraz citlivejšou témou, ktorá otvára množstvo právnych, etických a praktických otázok. Ako technológie napredujú a prístup k mobilným zariadeniam je úplne bežný, zamestnanci majú takmer neobmedzenú možnosť nahrávať rozhovory so svojimi nadriadenými alebo kolegami. Čo sa však stane, keď sa takéto nahrávky stanú dôkazom v pracovnoprávnom spore? Môže zamestnanec využiť nahrávku, ktorú vyhotovil bez súhlasu zamestnávateľa, na podporu svojich tvrdení v prípade sporu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru? Odpovede na tieto otázky nie sú jednoznačné a závisia od mnohých okolností vrátane nevyhnutnosti prihliadnuť na ochranu osobnosti nahrávaného, účinného uplatňovania práv zamestnanca a samotného účelu vyhotovenia nahrávky. Tento článok sa zameriava na analýzu problematiky nahrávania zamestnávateľa bez súhlasu v súdnom konaní a na súčasnú súdnu prax v Slovenskej republike.

Posúdenie času cesty ako pracovného času N

Publikované:

Príslušnosť súdu na posúdenie fiktívnej živnosti v súkromnoprávnom spore N

Publikované:

V prípade 6CdoPr/3/2024 sa až pred Najvyšší súd SR (hoci ten konštatoval funkčnú nepríslušnosť) dostala otázka, či spor je sporom pracovnoprávnym, a teda platí kauzálna príslušnosť pre pracovnoprávne spory podľa § 24 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) alebo ide o obchodnoprávny spor a platí kauzálna príslušnosť pre obchodnoprávne spory podľa § 22 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

Zmeny v súdnej praxi pri rozhodovaní o náhrade mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru N

Publikované:

V minulosti bola téma priznávania náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru na slovenské (resp. predtým československé) pomery pomerne veľa judikovaná, avšak v posledných rokoch nastali výrazné zmeny v slovenskej rozhodovacej súdnej praxi. Uvedené zmeny, resp. novo-nastolený trend v rozhodovaní súdov bude vyžadovať nový prístup súdov pri rozhodovaní o tejto právnej otázke.

Zrušenie letu – postavenie cestujúceho, zamestnanca a zamestnávateľa (2.) N

Publikované:

V praxi sa možno v pracovnom práve stretnúť aj s interakciami dvoch právnych predpisov z úplne iných oblastí (pracovnoprávny a občianskoprávny – spotrebiteľský), pričom sú spojené spoločnou udalosťou (zrušenie letu na zahraničnej pracovnej ceste).